Digitálny minimalizmus

by Peter Kulifaj
Časová investícia do čítania: 8 min.

Ak sú vašimi každodennými spoločníkmi sociálne siete, messenger, smartfón a obrazovky všeobecne, tento článok je určený práve Vám. Cal Newport sa vo svojej najnovšej knihe Digital Minimalism pozrel na fenomén technologického (nad)konzumu a v nasledujúcich riadkoch nájdete pár jeho poznatkov, ako i mojich vlastných postrehov.

Pokiaľ ste čítali predchádzajúce dielo Cala Newporta, knihu Hlboká práca a štýl jeho písania Vám vyhovoval, páčiť sa Vám bude aj Digital Minimalism. Na úvod popisuje východiská a začína silným argumentom, prečo je téme potrebné sa venovať – behavioral addiction (závislosť v správaní) sa dostáva do zoznamu duševných porúch. Paralela so závislosťou môžeme vidieť napríklad pri tlačidle “páči sa mi to“. Podľa niektorých štúdií (a toto je myslím už všeobecne známa skutočnosť) neustále overovanie si spätnej väzby od našich kontaktov na sociálnej siete uspokojuje naše pseudo-potešenie a za istých okolností môže prerásť až do nutkavej potreby získať stále viac lajkov, komentárov, ocenení. V tele síce nenájdete nikotín, ale abstinenčné príznaky (resp. psychické dôsledky) sa môžu po vytvorení návyku objaviť. Podobne autor uvádza aj príklad s neustálim prepínaním okien, pričom sledujete rôzne denníky – niekoľko krát počas dňa či dokonca hodiny. Uvádza, že je to podobné, ako keď stláčate páku na hracom automate a dúfate, že raz sa to podarí – narazíte na nejakú senzačnú správu, ktorú ste nemali premeškať. Väčšina z nás našťastie podľa všetkého nezašla tak ďaleko, no technológie a spôsob, ako s nimi narábame výrazne ovplyvňujú našu produktivitu, ale i samotnú spokojnosť so životom.

Ak už končíte s čítaním článku s dôvodným podozrením, že ide o ďalšie radikálne presviedčanie o potrebe zrušiť konto na facebooku, zahodiť telefón a vrátiť sa k listom, ešte chvíľu počkajte. Nie je to celkom tak…

Digitálny minimalizmus:

Filozofia využívania technológií, v ktorej zameriavate váš čas v online priestore na malý počet dôsledne vybraných a optimalizovaných aktivít, ktoré významne podporujú vaše hodnoty, a následne zbavenie sa všetkého ostatného.

Pri podpore tejto filozofie autor pracuje s obdobným argumentom, aký použil už v Hlbokej práci a teda: to, že nejaký nástroj môže mať potencionálny prínos (hoc aj veľmi malý) pre náš život neznamená, že máme úplne ignorovať negatíva s ním spojené. Ku všetkým nástrojom (vrátane tých digitálnych) tak máme pristupovať kriticky a vyhodnocovať mieru ich prínosu vo vzťahu k rizikám. Inak povedané – Facebook Vás môže spojiť s priateľmi so strednej školy, no ak výrazne obmedzuje vašu schopnosť sústrediť sa (pretože je postavený na princípoch attention economy – o tom viac ďalej), potrebujete tento nástroj “skrotiť” (vrátane možnosti zbavenia sa ho) a/alebo potencionálny prínos hľadať v iných nástrojoch, ktoré s identifikovanými rizikami nie sú spojené.

A ako teda k digitálnemu minimalizmu smerovať? Cal Newport odporúča začať s digitálnou očistou.V tomto procese ide o jednoduchý, troj-krokový postup. Krok 1 – doprajte si 30 dňové obdobie, počas ktorého si dáte prestávku od vybraných technológií. Krok 2 – Počas tohto obdobia objavujte a skúmajte aktivity či správanie, ktoré vám prinášajú úžitok a sú zmysluplné. Krok 3 – Na konci obdobia vráťte len to, čo je skutočne potrebné. Pre každú technológiu pomenujte ako prispievajú k vašim hodnotám a ako ich budete využívať, aby ste tento prínos maximalizovali.

Opäť, tento proces neznamená, že sa zbavíte všetkého. Pod “vybranými technológiami” autor chápe tie, ktorých dočasné odstránenie nespôsobí značné riziká a hrozby pre váš profesionálny alebo osobný život. Inak povedané, neprestanete používať email, pretože by ste o mesiac mohli byť bez práce. No na druhú stranu, ak nedokážete identifikovať vôbec nič, pretože sa obávate straty akejkoľvek príležitosti, tak práve vtedy ste adeptom/adeptkou na digitálnu očistu.

Druhá časť knihy je orientovaná na konkrétne cvičenia, či skôr tipy ako celý tento proces podporiť a udržať. Tieto sa dajú aplikovať aj bez absolvovania spomínanej očisty. Čo sa dá pre smerovaniu k digitálnemu minimalizmu robiť je:

Trávte čas osamote

Nemusíte byť práve v roli Abrahama Lincolna, aby ste ocenili význam samoty pre robenie rozhodnutí. To čo je skutočne dôležité je uvedomenie si existencie svojho vnútorného hlasu a najmä vytváranie priestoru na to, aby sa mohol prejaviť. Ide o tie chvíle, kedy nerobíte nič iné, len premýšľate. Keď stojíte v rade na lístok, počas cesty vlakom či MHDčkou, pri prechádzke, v rámci čakania na začiatok porady a podobne. Ide práve o tie momenty, kedy máte obsedantné nutkanie vytiahnuť smartfón a tých pár sekúnd (alebo minút či hodín) tráviť “stláčaním páky”. Autor knihy zachádza ešte ďalej a poukazuje na nový fenomén, tzv.”solitude deprivation”

Solitude deprivation:

Ide o stav, v ktorom netrávite takmer žiaden čase (close to zero time) so svojimi vlastnými myšlienkami a oslobodený od vstupov z iných myslí.

V tejto súvislosti autor spomína ešte jednu zaujímavú vec. Vedeli by ste povedať – pokiaľ svoj vnútorný hlas vnímate, o čom najčastejšie počas týchto momentov premýšľate. Podľa jeho zistení sú primárnou témou vzťahy s druhými ľuďmi nasledované uvažovaným nad problémami/výzvami, ktoré aktuálne riešite. Vytlačiť tento čas klikaním na spravodajské portály alebo opakovaním sledovaním toho, čo je nové na facebooku nedáva celkom zmysel.

Nechajte svoj smartfón doma

Tu už prichádzame bezpochyby na tenký ľad. Deň, nie to ešte život bez inteligentného telefónu si nevie hoc kto predstaviť. Všetky tie situácie, ktoré môžu počas dňa nastať a kde nás smartfón zachráni (alebo aspoň pomôže) sú tak reálne, že byť bez neho je čisté šialenstvo – vlastne, aj kvôli produktivite samotnej. Opäť Vás však upokojím – autor nie je radikál a chápe, že technológie ako také nie sú nepriateľom, problémom býva spôsob, akým s nimi pracujeme. A v prípade, že skutočne každú voľnú chvíľu doň hľadíte (a prichádzate o možnosť byť len so svojimi myšlienkami), stojí za zváženie prejsť na tlačidlový telefón (aspoň počas niektorých dní) alebo si, paradoxne, technológiami pomôcť. Ak teraz opomenieme rôzne blokovacie aplikácie (ako napríklad Freedom), zaujímavým spomínaním konceptom mobilného telefónu je Light Mobile 2, aktuálne vo vývoji a možno si ho predobjednať na indiegogo.com.

Neklikajte na tlačidlo “pači sa mi” (“like)

Sociálne siete majú podľa autora výrazný vplyv na kvalitu, resp. životnú pohodu (well-being). Podľa jeho tvrdenia nejde ani tak o to, že by nás robili priamo nešťastnými. Problematickým sa stáva skôr skutočnosť, že vytláčajú naše reálne vzťahy, ktoré majú vyššiu hodnotu (sú hodnotnejšie). Teda, rozhovor je viac ako komentár, a konkrétna spätná väzba má väčší zmysel ako like. Toto svoje konštatovanie má podložené tvrdením, že offline komunikácia je tu s nami tisíce rokov, zatiaľ čo tá online len pár desaťročí, či skôr rokov. Pokiaľ veľa času trávime na siete, prichádzame o čas, ktorý môžeme byť v face-to-face interakciách či fyzických aktivitách. Upozorňuje tiež, že rozvoj empatie je viazaný na priamy medziľudský kontakt, rozvíjať empatický potenciál vo virtuálnom priestore je trochu problém (tu len dodám, že pokiaľ si čítate občas diskusie, občas možno aj Vám občas zostáva rozum stáť nad tým, čo sú ľudia schopní druhým napísať).

Zaujímavým terminologickým rozlíšením je odvolávka na MIT profesora S. Turkleho. Ten uvádza, že je výrazný rozdiel medzi spojením (connection) a konverzáciou (conversation). Vo svojej práci poukazuje na to, ako jeho študenti a mladší kolegovia bojovali práve so schopnosťou empatie, pričom za jeden zo znakov identifikoval výrazné zastúpenie “spojenia” (teda kontakt s ľuďmi v online priestore) voči “konverzácii” (fyzický kontakt). Tvrdí, že atribúty rozhovorov a aktivít s druhými ľuďmi (skutočné) sú natoľko kľúčové, že ich absencia v živote človeka (najmä mladého dospievajúceho) môže ovplyvniť (negatívne) jeho osobný aj profesný život na dlhé roky. Dodáva tiež, že jeho nastavenie nie je anti-techonologické. Je skôr konverzačno-centrické, teda človek do rozhodujúcej miery kladie dôraz na priamy kontakt s druhými ľuďmi.

A už len pre zaujímavosť – už som spomínal, že až s príchodom tlačidla like nastal skutočný rast Facebooku. Obohatením o nové “spätné väzby” (Great, I love it a pod.) to zašlo ešte ďalej a automatizované vyhodnocovanie našich preferencií (kvôli cielenej reklame) je ešte jednoduchšie. Samotná notifikačná ikonka upozorňujúca na nové udalosti mala pôvodne modrú farbu (ako Facebook samotný). No, zmena na červenú znamenala, že ľudí láka/dráždi výrazne viac vracať sa späť a sledovať, čo dôležité/zásadné sa v ich životo-vzťahoch deje.

Optimalizujte písanie (v online priestore)

Častým očakávaním súčasnej doby je tiež to, že ako priatelia (alebo kolegovia) budeme k dispozícii “na zavolanie”, či skôr napísanie. Predpokladá sa, že na správu v messengeri odpovieme obratom (najmä ak pri nás svieti zelená ikonka) a ak sa tak nedeje a dokonca reagujeme s významným časovým odstupom (napr. aj viac ako 24 hodín po), je to minimálne neobvyklé. Dokonca sa zdá, že niektorí ľudia sú schopní brať to osobne a interpretujú si to tak, že im nestojíte za tých pár sekúnd pohľadu na displej a odpoveď.

Ľudí s týmto nastavením nepoteší odporúčanie Cala Newporta mať smartfón v režime “nerušiť” (do not disturb) ako východzie nastavenie. Teda, nechodia Vám žiadne notifikácia o nových udalostiach na sociálnej sieti, nevyskočí na Vás žiaden chat, nič. Či zájdete až do úrovne, že budú blokované aj sms správy a hovory je do značnej miery závislé od typu práce (zoznamy povolených kontaktov je jednoduché spraviť). Niektoré aplikácie umožňujú posielať automatické sms správy na prichádzajúce hovory (ale aj sms-ky či Whats up konverzácie), kde viete mať uvedené, kedy budete na telefóne a budete spätne volať. Z môjho pohľadu má tento postup len jeden drobný háčik – ak by sme to tak robili všetci, mohlo by byť celkom náročné spojiť sa.

Kultivujte svoj voľný čas

Téme trávenia voľného času autor venuje značnú časť knihy. Vychádza z presvedčenia, že na dobrý život má vysokokvalitné trávenie voľného času zásadný vplyv. Inak je to o tom blbom pocite, keď konečne máte uzavreté pracovné povinnosti a vy deň preflákate hlúposťami, ktoré Vám v konečnom dôsledku toho veľa nedali. Naopak, odporúča sa systematicky a cielene venovať tomu, aby ste niečo tvorili (rukami či pohybom – teda aj šport sa ráta), každý týždeň niečo zostrojili alebo opravili. Ako pre iné veci v živote, tak aj voľný čas navrhuje dôsledne plánovať, od ročných až po týždenné plány. A pre nízkokvalitné trávenie voľného času (bezcieľne, resp. pseudo-cielené surfovanie po internete, kontrole sociálnych médií, pozeranie televízie a podobne) odporúča to isté. Počas dňa/týždňa si určiť (krátke) bloky, kedy sa týmto činnostiam môžete venovať. Inak však nie.

Buďte odolnejší voči kradnutiu pozornosti

Už som sa vyššie zmienil o pojme “attention economy”. Ide o tú časť obchodného sektora, kde sú peniaze generované zhromažďovaním pozornosti užívateľov a následne predávané inzerentom. S príchodom inteligentných telefónov sa otvorili tomuto sektoru úplne nové dimenzie možností. Drvivá väčšina užívateľov Facebooku je pre túto spoločnosť nie zákazníkom, ale produktom. Produkt – naša pozornosť, je tým kľúčovým artiklom, ktorý vytvára ekonomickú silu tejto sociálnej siete. Optimalizácia využívania tohto nástroja (ale aj mnohých ďalších) je pre nich kritická a tieto spoločnosti robia všetky smerujúce k tomu, aby ste ich navštevovali čo najčastejšie, trávili s nimi každú voľnú chvíľu a boli presvedčení o tom, že bez nich to už nejde. Autor knihy odporúča posilňovať schopnosť odolávať prostredníctvom nasledujúcich pár krokov.

Vymažte si sociálne médiá z mobilného telefónu

Práve mobilný telefón (smartfón) nás robí najzraniteľnejšími. Je takmer neustále po ruke a vždy, keď “nie je čo”, môžeme po ňom siahnuť. Jedným zo zistení výskumov bolo nasledujúce – ľudia, ktorí k tomuto kroku pristúpili, transformovali svoj vzťah k využívaniu sociálnych sietí. Postupom času totiž prirodzene obmedzili ich používanie aj na desktope a obvykle ich navštevovali s konkrétnym zámerom. Osobne som k tomuto kroku pristúpil (Facebook aj Messenger som odinštaloval). A podľa všetkého na mňa taktiež platí uvedené zistenie a tiež – nič zásadné sa nestalo, len mám “čistejšiu hlavu”.

Máte samozrejme aj iné možnosti. Aplikácia Freedom tu už bola spomínaná a ak ju máte nastavenú ako východzie nastavenie (a teda sociálne siete Vám sprístupní len napr. na konkrétnu hodinu počas dňa), výsledok môže byť podobný. V knihe nájdete aj ďalšie tipy, ale myslím, že ak ste sa dopracovali až sem, téma vás zaujala a po knihe možno aj siahnete. Aktuálne je možné zakúpiť si ju na Martinuse v anglickej verzii alebo priamo na stránkach autora. Na českom preklade už pracuje vydavateľstvo Jan Melvil publishing.

P.S: ak sa Vám páčil článok, nezabudnite…alebo vlastne nič 🙂

You may also like

Leave a Comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prezeraním týchto stránok súhlasíte s využívaním cookies. OK