Kniha Geting things done (alebo po našom aj “Mať všetko hotové”) sa stala už takmer povinným čítaním pre všetkých, ktorí si chcú vytvoriť a udržať poriadok vo svojom pracovnom (aj osobnom) workflow. Jej prvé vydanie sa datuje ešte do roku 2001 a nie je preto prekvapením, že v kníhkupectvách už nájdete aktualizovanie vydanie z roku 2015. David Allen sa najnovšie pustil do ďalšieho “derivátu” svojho produktu a prišiel s “Mít vše hotovo v praxi – cvičebnice produktivity bez stresu“. Ako pokročilý fanúšik tohto konceptu (v modifikovanej podobe) som po nej hneď siahol. Žiaľ, zostal som celkom sklamaný.
Pre koho je táto kniha určená?
To je hneď prvá záhada. Človek neznalý GTD z nej nemôže mať takmer nič. V mnohom chýba kontext teórie a všetko toho, čo túto metódu robí jedinečnou. Autor to mierne zachraňuje QR kódmi, ktoré obsahujú doplňujúce videá, ale do hĺbky sa veru nejde. Viem si však predstaviť, že to čitateľov motivuje ku kúpe samotnej “materskú” knihu. Skúsený užívateľ či užívateľka sa nedozvie nič nové. Už aktualizované vydanie knihy z roku 2015 sa o digitálne nástroje len obtrelo a cvičebnica v tomto smere nejde o nič ďalej. Mierny prínos tak môže cvičebnica mať najmä pre tých, ktorí čítajú súčasne knihu (po prvý krát) aj cvičebnicu a prechádzajú si proces implementácie GTD.
Toto bude asi drsné, no ak by nebol na obálke ako autor uvedený David Allen a dostal by sa mi text do ruky, povedal by som, že ho napísal nejaký chalanisko (alebo dievčina) ako súčasť seminárnej práce po tom, čo si raz pôvodnú knihu preleteli rýchločítaním. Po grafickej stánke sa v knihe objavujú zbytočne veľké ikony, niektoré texty sa duplikujú či boli pre mňa značne nezrozumiteľné. Najvýraznejšími príkladmi posledných dvoch charakteristík pre mňa bol kontrolný zoznam k týždennému hodnoteniu (s. 186), ktorý bol totožný s kontrolným zoznamom k premýšľaniu (s. 192) čo mi prišlo trochu, ani neviem ako to nazvať – plytké? Ale priznávam, že tieto pasáže sú už v závere knihy a bolo to v čase, kedy sa mi nazbieralo viacero nespokojných pocitov s knihou a táto skutočnosť bola len zavŕšením všetkého. Dojmy floskúl a povrchných rád boli tým, čo mi na knihe vadilo ešte o čosi viac. Pasáže slov užívateľov GTD nič nehovoria (okrem toho, že im metóda v podstate zachránila život), cvičenia sú písané v štýle lifestile časopisov a rady tipu “pred odchodom na dovolenku sa pokúste dobehnúť, vyriešiť a aktualizovať svoje pracovné záväzky” sú za všetky drobné.
Mrzí ma aj to, že kniha zostáva vo svete, kde mail je hlavný pracovný nástroj (spolu s papierom a perom) a zabúda sa na to, že pre prácu s úlohami je vhodnejšie využívať špecializovaný software: či už Freelo, Todoist alebo Treelo. Rozumiem však, že ide o cvičebnicu pre začiatočníkov.
Nechcem tým povedať, že GTD je nanič. Práve naopak. Dlhé roky mnohé postupy využívam a spolu s postupmi “školy” Franklina Coveyho je to ideálna dvojica ako mať veci +/- pod kontrolou. Ak by som však s GTD začínal, tak idem buď najprv do hnihy a potom knihy a cvičebnice alebo siahnem po diele Zen a hotovo. Zdá sa mi, že práve o toto sa D. Allen snažil – minimalizovať svoj systém. Lenže Leo Babuta to spravil lepšie 🙂
