Sila časovača

by Peter Kulifaj
Časová investícia do čítania: 4 min.

Prichádzate do práce. Pripravíte si rannú kávu, v rýchlosti skontrolujete sociálne siete a spravodajské portály. Len pre istotu – či sa náhodou nestalo niečo zásadné, ovplyvňujúce chod dejín (a vy by ste to premeškali). Možno si prezriete maily alebo v tom lepšom prípade sa pustíte do plánovania priebehu dňa. Všetko je pripravené – viete kedy máte stretnutia, úlohy máte zoradené podľa priorít a kontextov. Už Vám nezostáva nič iné, len sa pustiť do práce.

A potom to príde. Všetkou silou sa snažíte udržať koncentráciu na maximálnej možnej úrovni celých 8 hodín (alebo menej či viac), no nie vždy sa to darí. Až prídu momenty, kedy radšej umývate šálky po kolegoch v kuchynke, než by ste mal/a pracovať na dôležitom projekte.

Tipov ako sa tejto situácii vyhnúť by bolo možné vymenovať hneď niekoľko. V tomto článku by som sa rád zameral len na jedného pomocníka – a to časovač alebo ak chcete, “minútku”.

Veľmi obľúbenou metódou v tomto smere je tzv. pomodoro technika. Jej princíp je veľmi jednoduchý – striedate bloky sústredenej práce s krátkymi prestávkami, ktoré sa opakujú v pravidelných intervaloch, resp. raz za istý interval si doprajete aj dlhšiu prestávku. V praxi to potom môže vyzerať nasledovne:

25 minút práca – 5 minút pauza – 25 minút práca – 5 minút pauza – 25 minút práca – 5 minút pauza – 25 minút práca – 15 minút prestáva – 25 minút práca – 5 minút prestávka – a tak ďalej do nekonečna.

Tento systém som dlhé mesiace používal a viem si predstaviť, že mnohým ľuďom môže celkom vyhovovať. Osobne mi však celkom nesedel. Problém bol v tom, že keď som sa dostal do stavu “hlbokej práce”, pravidelné prerušenia ma často krát prerušili vo chvíli, keď mozog pracoval na maximum. Dostať sa opäť do tohto stavu trvalo opäť istý čas a v podstate to napokon vyzeralo, ako neustále prerušovaní spánok – a to nebol úplne ideálny stav. Na meranie týchto časových úsekov som používal fyzický časovač, no veľmi príjemne sa pracovalo najmä s aplikáciou Tomatoid.

Začal som tak svoj jednoduchý časovač z IKEA používať samostatne, pričom som obvykle nastavil trvanie bloku na 60 alebo 90 minút. Periférne sledovať zostávajúci čas na úlohu je skvelý motivačný faktor, ako sa na ňu plne sústrediť a nikam neodbiehať. Obmedzením tohto riešenia bolo, že nebolo možné nastaviť trvanie úlohy na viac ako 99 minút a tiež to, že časovač nebolo možné prerušiť (napr. pri neodkladných vyrušeniach). Preto som sa obzeral ešte po niečom dokonalejšom a dopracoval som sa k digitálnemu časovaču Eurochron EDT 9000, 3-zónový.

Jeho využitie pri práci v kancelárii je skvelé. Je možné nastaviť si odpočítanie 3 časov súbežne. Po uplynutí času odpočtu zaznie zvukový signál, no najmä začne odpočet smerom hore (vzostupne). Takže ak aj náhodou nie ste v danej chvíli pri časovači, viete, koľko ubehlo od uplynutia nastaveného času. Ja túto funkciu využívam tak, že si týmto vzostupným časovačom sledujem dĺžku trvania prestávky po uplynutí bloku alebo získavam spätnú väzbu o tom, ako veľmi som neodhadol trvanie práce na úlohe (pokiaľ trvá dlhšie ako bolo plánované).

Tri časovače súbežne si u mňa bez problémov nájdu uplatnenie. V prvom riadku mám nastavený čas s celkovým trvaním, ktorý plánujem stráviť v práci (napr. nastavím si 8:00:00). Ten potom plynie zostupne počas celého dňa, po jeho ukončení zatváram počítač, balím veci a odchádzam domov. V druhom riadku mám čas pre väčší blok. Ak teda mám v daný deň pracovať na spracovaní projektu 3 hodiny, na účtovnej agende 3 hodiny a 2 hodiny mám blok “úlohy zo zoznamu ďalších krokov”, odpočítava mi trvanie tohto-ktorého bloku. V poslednom, treťom riadku si dávam čas pre prácu na úlohe do najbližšej prestávky (obvykle medzi 60 a 90 minútami). Samozrejme, pokiaľ mám počas dňa len bloky do 90 minút, posledný riadok obvykle nevyužívam. Odpočet každého jedného riadku sa dá manuálne prerušiť, takže ak príde k neočakávanému vyrušeniu, napríklad v podobne neodkladného telefonátu, časovač práce na úlohe preruším a opätovne ho spustím. Tým je zachovaný stav, kedy na úlohe pracujem reálnu dĺžku čistého času, ktorú som si naplánoval.

Používanie časovača vnímam ako ďalšieho z pomocníkov, ktorý mi dopomáha k sebadisciplíne a plnému sústredeniu. Keď viem, že čas, ktorý aktuálne plynie, je určený len na jednu konkrétnu vec/úlohu/agendu
(a ja fyzicky vidím, ako tie sekundy a minúty “preskakujú”) , venujem sa len nej. Pokiaľ by som mal predsa len chuť odbiehať niekam inam vo virtuálnom priestore, poistkou mi je stále aplikácia freedom, ktorá ma nikam nepustí. A posledná vec – už pri plánovaní práce na úlohách si píšem ich odhadovaný časový rozsah, ktorý tej-ktorej úlohe chcem/potrebujem v ten deň venovať. A je agenda, kedy viem, že nad ňou musím sedieť 90 minút a pohnúť sa, i keď sa mi fakt nechce. Spustením časovača, hoc by som aj celých 90 minút presedel pozeraním do steny, mám vyhradené úsek na konkrétnu “žabu”. Obvykle, po pár minútach “nudného” sedenia sa do úlohy predsa len pustím a tak sa posuniem.

P.S.: sebadisciplína je makačka, cheat days boli, sú a ešte asi aj budú. Len, nech je ich čo najmenej…

You may also like

Leave a Comment

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prezeraním týchto stránok súhlasíte s využívaním cookies. OK