S radami a návodmi na aplikácie a postupy pre zvládanie práce z domu sa pretrhlo vrece. Nebudem sa tak veľmi opakovať a spomeniem len pár pomocníkov, ktorý sprevádzajú mňa:
brain.fm – hudba, ktorá mi beží v slúchadlách. Autori sa chvália tím, že ide o vedecky testované metódu. Vyberáte si zo štyroch základných profil, z ktorých jeden je zameraný na sústredenie sa. Osobne som si musel chvíľu na štýl “hudby” chvíľu zvykať, no po mesiacoch užívania si už ani neviem predstaviť, že by som si pri hlbokej práci pustil čokoľvek z Youtube.
freedom.to – skvelá vec na blokovanie pozornosť zahlcujúceho webového obsahu (online denníky, Facebook a kolektív) tak na PC ako i v mobile. Viac o aplikácii nájdete v samostatnom článku.
Tasklog App – ak to niekedy nejde (nechce sa), je fajn prepnúť na techniku pomodoro alebo si jednoducho spustiť časovať, ktorý zabraňuje odbiehať. Je to taká psychologická barlička – keď už ten čas práce na úlohe beží, mal by som na nej robiť, nech objektívne viem, koľko som jej venoval. Tasklog APP obsahuje tak klasický ako i pomodoro časovať.
Manželka – to sa machruje, ako si človek doma vybaví kanceláriu, keď mi za chrbtom nestoja (tri malé) deti. Ale skutočná výzva prichádza až s nimi. My sme si to zatiaľ doma zariadili tak, že sme si rozdelili služby a zatiaľ to funguje. Až čas ukáže, ako dlho 🙂
Viac toho isto nájdete na nete (najmä nástroje pre kooperáciu tímov a sledovania práce na úlohách). Nad čím by som sa však rád ešte zamyslel je, ako sa k práci ako takej – v tejto neistej dobe, postaviť.
Možno patríte k niektorému z dvoch krajných pólov:
- prestali ste plánovať, ťažko sa Vám sústredí a niektorých chytá aj vnútorná úzkosť,
- fungujete naplno ďalej, lebo predpokladáte, že za pár týždňov je to za nami a vnútorne ste +/- so situáciou ok
Väčšina z nás je podľa všetkého niekde medzi, viac či menej bližšie k niektorému z krajných nastavení. Asi by si každý z nás prial fungovať naplno, no v živote sa potom možno ukáže, že to tak celkom nie je. U seba som si všimol nasledujúce “zmeny myslenia/správania”:
- Svoj weekly compas (týždenný plán k jednotlivým životným roliam) som nechal po X rokoch bez “veľkých kameňov”, teda prioritných úloh.
- Prišlo mi čudné, keď ľudia so mnou riešili veci ako podpis na výkaze práce či údržbárske práce v kancelárii. Zdalo sa mi to celkom malicherné v porovnaní s tým, čo sa aktuálne rieši.
- Viac uvažujem, ako koncipovať maily do tímu – najmä tie pomenúvajúce tvrdé fakty našej pracovnej (ekonomickej) reality tak, aby som nevyvolával úzkosť.
Keď som sa nad tým zamyslel, povedal som si, že bolo v poriadku nechať si priestor na maximálnu improvizáciu a neurčiť si na týždeň priority (na ďalší týždeň ich už chystám). Taktiež som presvedčil sám seba, že je fajn, že sa riešia aj drobnosti, ktoré netreba považovať za malicherné – sú skôr povzbudením. Miernejšie pomenovanie faktov sa mi zatiaľ nepodarilo nastaviť, možno neskôr 🙂
Chcem tým povedať, že treba fungovať. Ak to nejde zľahka a prirodzene, pomôžme si výdobytkami 21. storočia. A nebojme sa “zhovárať” – na priateľskej, ak treba aj odbornej báze o tom, ako pracujeme sami so sebou.