Papierové diáre zažívajú menšiu renesanciu. Stávajú sa plnohodnotnými pomocníkmi elektronickým kalendárom a čoraz viac ľudí ich má na svojom (nielen) pracovnom stole. Pred pár rokmi som ich začal zbierať a hoc s väčšinou z nich aktívne nepracujem (zostávam verný môjmu Franklin Covey plánovaciemu systému), rád sa pozriem na to, čo prinášajú a pre koho môžu byť užitočné. V jednom zo svojich starších článkov som porovnal niektoré z nich. V tom čase som ešte nepoznal The Žurnál, ktorý sa mi dostal v týchto dňoch do rúk, ktorý by v konkurencii bezpochyby celkom slušne obstál.
Úprimne napíšem, že som mal mierne predsudky. Fotografie vzhľadu obálky sa nápadne podobajú na český produkt Doller, ktorý má síce niečo do seba, no marketingové slogany mi u neho prišli trochu prehnanú v porovnaní s tým, čo dostanete do rúk. A hlavne, vo vnútri je veľmi podobný americkému Passion Planner (na našom trhu nedostupný). Tým nechcem povedať, že by v Dolleri spravili ctrl+c a ctrl + v a zopár drobných zmien k tomu. Skôr som nadobudol presvedčenie, že s diárom toho už asi až tak veľa nevymyslíš.
Bál som sa The Žurnál otvoriť. A potom to prišlo: je iný. Odľahlo mi. Aspoň teda tá moja, polročná nedatovaná verzia.
Prvé, čo ma zaujalo bola skutočnosť, že vo vnútri nenájdete klasickú časovú os, kde by ste si zapisovali termíny stretnutí a udalostí. Každý deň máte k dispozícii klasické lineárne riadky s nadpisom “Priority dňa”. Zdanlivo sa tak dôraz kladie na úlohy, než zápis termínov. I tie si tam však môžete zapisovať s tým, že na úvodnej strane celého diára nájdete legendu, ktorá Vám pomôže v rámci dňa kategorizovať jednotlivé typy udalostí, vrátane udalostí s časom. Takéto riešenie je podľa všetkého vhodné pre ľudí, ktorých deň sa prevažne neskladá z pracovných stretnutí a majú len jednu primárnu životnú rolu či jasné pracovné zaradenie.
Ak chcete vytvoriť papierový diár a presvedčiť ľudí, aby zaň zaplatili o čosi viac ako štandardný diár ponúkaný v pultoch papiernictiev, potrebujete pridanú hodnotu. Všetky diáre tohto druhu, ktoré som doposiaľ držal v rukách pracujú s tým, že sa Vás snažia motivovať k tomu, aby ste dosahovali svoje ciele. The Žurnál v tomto smere nie je výnimkou a preto Vás nabáda k pomenovaniu Vašich silných stránok, hodnôt a hodnotenia ďalších oblastí života (zdravie, práca, radosť, vzťahy , sebarozvoj). Nájdete v ňom možnosť mesačného plánovania (s pomocnými otázkami čo si sa naučil a v čom sa zlepšíš), týždenného plánovania a každý deň môžete uviesť, za čo ste vďační. Páči sa mi, že tieto časti – hoc mi v istom zmysle nesedia – sú konzistentné a pre cieľovú skupinu, pre ktorú je diár určený, môžu byť dobrým pomocníkom.
Výborné tiež je, že k diáru dostanete kratučký návod na jeho využívané a najmä, na webe nájdete podrobnejšie vysvetlenie jednotlivých nástrojov. Autori sa tiež snažia udržiavať aktívnu facebookovú skupinu, kde pridávajú ďalšie inšpirácie a povzbudzujú svojich “žurnálistov”. Väzba tiež vyzerá byť fajn (spevnený vonkajší obal), tak hádam vydrží aj pravidelné užívanie.
Pokiaľ by som bol študent alebo začínal vo svojej prvej práci, isto by som po The Žurnál siahol. Predpokladám, ako som to už aj naznačil, toto je hlavná cieľová skupina autorov. Či už svojou štruktúrou alebo aj slovníkom (týždenné tudúčko, mesačná mudrovačka), kde aj mailové potvrdenie objednávky začína oslovením “Ahoj hrdina”. Pre mňa trochu infantilné, ale beriem, že byť cool je in a najmä – získať si mladého klienta, ktorý s Vami bude rokmi rásť je jednoduchšie, ako osloviť nás, konzervatívne škatule 🙂
Takže, ak spadáte do cieľovky a ešte nemáte svoj prvý papierový diár (alebo máte ten z Tesco), mrknite na The Žurnál.
Zdroj foto: thezurnal.sk
